OpenAI investuje milión dolárov do výskumu na Duke University, ktorý má za cieľ vyvinúť algoritmy predpovedajúce ľudské morálne úsudky. Výskumný tím už skôr vytvoril AI systém pre rozhodovanie o transplantáciách. Súčasné AI systémy však fungujú iba na štatistickej báze a postrádajú skutočné pochopenie etiky. Navyše, rôzne AI systémy zastávajú odlišné filozofické postoje k morálke.
OpenAI investuje milión dolárov do výskumu na Duke University, ktorý má za cieľ vytvoriť algoritmy schopné predpovedať morálne úsudky ľudí. Tím pod vedením profesora etiky Waltera Sinnott-Armstronga sa pokúsi naučiť umelú inteligenciu rozhodovať v eticky zložitých situáciách v medicíne, práve, ale aj biznise.
Výskumníci z Duke University už skôr vytvorili morálne orientovaný algoritmus pre rozhodovanie o príjemcoch transplantácií obličiek. Ich vízia však teraz smeruje k vytvoreniu akéhosi morálneho kompasu, ktorý by pomáhal ľuďom v zložitých etických rozhodnutiach. Ale je vôbec možné naučiť stroj chápať ľudskú morálku?
História nás varuje. V roku 2021 vyvinul Allen Institute nástroj Ask Delphi, ktorý mal poskytovať etické odporúčania. Dokázal správne posúdiť, že podvádzanie pri skúške je zlé, ale stačilo preformulovať otázku a systém začal schvaľovať aj vyložene neetické správanie. Dôvod? AI systémy sú v jadre iba štatistické stroje bez skutočného pochopenia etiky.
Súčasné AI systémy sú trénované predovšetkým na dátach zo západného sveta, čo vedie k jednostrannému pohľadu na morálku. Systémy tak často reprodukujú hodnoty západnej, vzdelanej a industrializovanej spoločnosti, zatiaľ čo iné kultúrne perspektívy zostávajú opomenuté.
Každý algoritmus sa navyše učí na iných dátach. To sa prejavuje aj v kontroverzných súdoch, napríklad keď Delphi označil heterosexualitu za morálne prijateľnejšiu než homosexualitu. Aj ostatné AI systémy zastávajú odlišné filozofické postoje.
Claude sa napríklad prikláňa ku Kantovmu absolutizmu, zatiaľ čo ChatGPT inklinuje k utilitarizmu. Podľa všetkého bude naozaj zložité vytvoriť univerzálny morálny algoritmus, keď aj samotní filozofi debatujú o etických teóriách už tisíce rokov.
Poznáte edge computing? Ide o spôsob spracovania dát, ktorý presúva výpočtový výkon bližšie k zdroju dát. Zásadne tak znižuje oneskorenie a umožňuje rýchlejšie rozhodovanie v reálnom čase. Táto technológia sa stáva kľúčovou pre IoT, autonómne vozidlá či inteligentné mestá a postupne mení podobu internetu tak, ako ho poznáme. Čo všetko edge computing znamená a ako ovplyvní našu budúcnosť?
Digitálna identita sa stáva neodmysliteľným prvkom modernej spoločnosti. Čo všetko o nás vypovedá? Ako funguje dnes a ako by mohla vyzerať v budúcnosti? Od blockchainu po virtuálnu občiansku – pozrime sa na technológie, ktoré menia spôsob, ako sa vo svete overujeme a chránime svoje súkromie.
Internet zmenil spôsob, akým si hľadáme lásku aj kamarátov. Od Tinderu po Instagram spája ľudí cez obrazovky, ale prináša aj výzvy a riziká, vrátane povrchných vzťahov či falošných profilov. Spoločne preskúmame, ako online svet mení naše vzťahy, čo nám dáva a čo berie, a pozrieme sa aj na to, čo prinesie budúcnosť s virtuálnou realitou.
Prečo sú dáta cennejšie ako zlato? Každý klik a lajk je stopou, ktorú firmy ako Google či Meta ťažia a zarábajú na nej. Zistite, ako internetová ekonomika využíva vaše dáta na reklamy, personalizáciu, ale aj manipuláciu.
Digitálne nomádstvo už nie je výsadou dobrodruhov, ale fenoménom, ktorý mení pracovný trh aj cestovný ruch. Ako technológie umožnili pracovať odkiaľkoľvek na svete? Čo prináša firmám a zamestnancom? A aké výzvy i tienisté stránky so sebou tento štýl života nesie?
Kvadrupední roboti – štvornohí pomocníci budúcnosti – už nie sú len sci-fi. Dohliadajú na staveniskách, zvládnu zmapovať nebezpečné prostredie a raz vám možno aj prinesú kávu. S pokrokom ale prichádzajú aj nové otázky: ako veľmi môžeme týmto strojom dôverovať? A kde všade nájdu svoje miesto – od domácnosti až po náročné terény? Pozrime sa, čo všetko dnes zvládnu roboti ako Kawasaki CORLEO.