Japonskí vedci dosiahli nový svetový rekord v rýchlosti internetu, a to 402 terabitov za sekundu. Výsledok je tak 1,6 miliónkrát rýchlejší než priemerná rýchlosť internetu v USA. Na dosiahnutie tohto výsledku využili komerčne dostupné optické vlákno a kombináciu rôznych technológií. Aj keď sa rýchlosť podarilo dosiahnuť iba v laboratórnych podmienkach, predpokladá sa, že výskum by mohol napomôcť k ďalšiemu rozvoju optickej siete.

Predstavte si, že by ste si mohli stiahnuť celú knižnicu Netflixu za jedinú sekundu. Znie to ako sci-fi? Pre japonských vedcov je to realita. Tím výskumníkov z Národného inštitútu informačných a komunikačných technológií (NICT) v Japonsku nedávno dosiahol neuveriteľný míľnik v rýchlosti internetového pripojenia.
Japonskí vedci stanovili nový svetový rekord v rýchlosti prenosu dát, a to ohromujúcich 402 terabitov za sekundu (Tbps). Pre porovnanie je takéto pripojenie 1,6 miliónkrát rýchlejšie než priemerná rýchlosť širokopásmového pripojenia v USA. Pri takejto rýchlosti by ste mohli stiahnuť asi 12 500 filmov za jedinú sekundu.
Kľúčom k úspechu bolo využitie komerčne dostupného optického vlákna a chytrá kombinácia rôznych technológií. Výskumníci použili všetky prenosové pásma štandardných optických vlákien a nasadili rôzne zosilňovacie technológie. Tým sa im podarilo otvoriť dvere k využitiu predtým nevyužívaných vlnových dĺžok.
NICT vidí v pokroku veľký potenciál pre rozšírenie kapacity optickej komunikačnej infraštruktúry. S rastúcim dopytom po dátových službách by táto technológia mohla v budúcnosti významne prispieť k uspokojeniu čím ďalej tým vyšších nárokov na internetové pripojenie.
Každopádne, než sa táto ohromujúca rýchlosť dostane do našich domovov, bude potrebné prekonať ešte mnoho prekážok. Rekord bol síce dosiahnutý s bežným optickým vláknom, ale za optimálnych laboratórnych podmienok. Preniesť tento úspech do reálneho sveta bude vyžadovať ďalší výskum a zdroje.
Pre porovnanie, priemerná rýchlosť širokopásmového pripojenia v USA v máji 2024 činila 248,27 Mbps pre sťahovanie a 34,23 Mbps pre nahrávanie. Najrýchlejší poskytovateľ, Cox, dosiahol najvyššiu priemernú rýchlosť vo štvrtom štvrťroku 2023. Rozdiel medzi týmito bežnými rýchlosťami a japonským rekordom je teda skutočne astronomický.
Aj keď je cesta k praktickému využitiu novej technológie ešte dlhá, tento prielom nám dáva fascinujúci náhľad do budúcnosti internetu. Kto vie, možno jedného dňa budeme všetci surfovať online rýchlosťou, o ktorej sa nám dnes ani nesníva.

Každodenné online aktivity majú reálnu energetickú stopu, ktorá sa v súčte rýchlo násobí. V článku sa pozrieme na to, čo znamená digitálna uhlíková stopa, koľko energie stojí bežné používanie internetu a ktoré činnosti zaťažujú životné prostredie najviac. Osobitnú pozornosť si pritom zaslúžia oblasti, kde spotreba rastie najrýchlejšie a dopad nie je na prvý pohľad vidieť.

Okolo modrého svetla vznikla rada zjednodušení i zbytočných obáv. Modré svetlo pred spaním sa rieši najčastejšie, ale jeho vplyv nie je obmedzený len na zaspávanie. Dajme si veci do súvislostí, oddeľme fakty od mýtov a pozrime sa, kedy má zmysel jeho pôsobenie riešiť a kedy už ide skôr o prehnaný strach.

Ransomware útoky dnes patria medzi najčastejšie kybernetické hrozby a už dávno sa netýkajú len veľkých firiem. Stačí jeden nepozorný klik a môžete prísť o prístup k svojim dátam. Vysvetlíme, čo je ransomware, ako funguje a prečo sa útočníci stále častejšie zameriavajú aj na bežných užívateľov a menšie firmy.

Pripojenie k internetu dnes nie je len otázkou rýchlosti, ale aj dôvery. Siete obsluhujú čoraz viac zariadení, citlivých dát a služieb, ktoré spolu komunikujú prakticky neustále. Práve preto vzniká prístup označovaný ako zero trust, ktorý počíta s tým, že sa nič nepovažuje za bezpečné automaticky. Článok vysvetľuje, prečo tento model vznikol a ako sa nenápadne premieta do bežného fungovania internetu.

Stáva sa, že výdrž batérie klesá rýchlejšie, než by človek čakal, aj keď zariadenie počas dňa nijako zvlášť nezaťažuje. Často nejde o jednu konkrétnu chybu, ale o súčet drobných vplyvov, ktoré sa postupne naskladajú. V článku vysvetľujeme, čo má na výdrž najväčší dopad, kedy dochádza k vybíjaniu batérie v nečinnosti a prečo sa z toho môže stať problém, ktorý vedie k tomu, že telefón nevydrží ani jeden deň.

Online chaty dnes často obsluhuje umelá inteligencia a odpovede na prvý pohľad vyzerajú ako od skutočného človeka. Platí to hlavne u zákazníckej podpory, kde je rýchlosť a plynulosť kľúčová. Pozrieme sa, ako spoznať AI v chate, podľa akých znakov ju môžete odlíšiť od človeka a kde už je hranica rozpoznania veľmi tenká.