Rychlost.sk Blog Japonskí vedci vyvinuli najrýchlejší internet na svete. Prvýkrát dosiahli rýchlosť 402 Tbps

Japonskí vedci vyvinuli najrýchlejší internet na svete. Prvýkrát dosiahli rýchlosť 402 Tbps

Japonskí vedci dosiahli nový svetový rekord v rýchlosti internetu, a to 402 terabitov za sekundu. Výsledok je tak 1,6 miliónkrát rýchlejší než priemerná rýchlosť internetu v USA. Na dosiahnutie tohto výsledku využili komerčne dostupné optické vlákno a kombináciu rôznych technológií. Aj keď sa rýchlosť podarilo dosiahnuť iba v laboratórnych podmienkach, predpokladá sa, že výskum by mohol napomôcť k ďalšiemu rozvoju optickej siete.

Japonskí vedci vyvinuli najrýchlejší internet na svete. Prvýkrát dosiahli rýchlosť 402 Tbps

Predstavte si, že by ste si mohli stiahnuť celú knižnicu Netflixu za jedinú sekundu. Znie to ako sci-fi? Pre japonských vedcov je to realita. Tím výskumníkov z Národného inštitútu informačných a komunikačných technológií (NICT) v Japonsku nedávno dosiahol neuveriteľný míľnik v rýchlosti internetového pripojenia.

Rýchlosť, ktorá vám vyrazí dych

Japonskí vedci stanovili nový svetový rekord v rýchlosti prenosu dát, a to ohromujúcich 402 terabitov za sekundu (Tbps). Pre porovnanie je takéto pripojenie 1,6 miliónkrát rýchlejšie než priemerná rýchlosť širokopásmového pripojenia v USA. Pri takejto rýchlosti by ste mohli stiahnuť asi 12 500 filmov za jedinú sekundu.

Kľúčom k úspechu bolo využitie komerčne dostupného optického vlákna a chytrá kombinácia rôznych technológií. Výskumníci použili všetky prenosové pásma štandardných optických vlákien a nasadili rôzne zosilňovacie technológie. Tým sa im podarilo otvoriť dvere k využitiu predtým nevyužívaných vlnových dĺžok.

Čo to znamená pre budúcnosť internetu?

NICT vidí v pokroku veľký potenciál pre rozšírenie kapacity optickej komunikačnej infraštruktúry. S rastúcim dopytom po dátových službách by táto technológia mohla v budúcnosti významne prispieť k uspokojeniu čím ďalej tým vyšších nárokov na internetové pripojenie.

Každopádne, než sa táto ohromujúca rýchlosť dostane do našich domovov, bude potrebné prekonať ešte mnoho prekážok. Rekord bol síce dosiahnutý s bežným optickým vláknom, ale za optimálnych laboratórnych podmienok. Preniesť tento úspech do reálneho sveta bude vyžadovať ďalší výskum a zdroje.

Pre porovnanie, priemerná rýchlosť širokopásmového pripojenia v USA v máji 2024 činila 248,27 Mbps pre sťahovanie a 34,23 Mbps pre nahrávanie. Najrýchlejší poskytovateľ, Cox, dosiahol najvyššiu priemernú rýchlosť vo štvrtom štvrťroku 2023. Rozdiel medzi týmito bežnými rýchlosťami a japonským rekordom je teda skutočne astronomický.

Aj keď je cesta k praktickému využitiu novej technológie ešte dlhá, tento prielom nám dáva fascinujúci náhľad do budúcnosti internetu. Kto vie, možno jedného dňa budeme všetci surfovať online rýchlosťou, o ktorej sa nám dnes ani nesníva.

Každodenné online aktivity majú reálnu energetickú stopu, ktorá sa v súčte rýchlo násobí. V článku sa pozrieme na to, čo znamená digitálna uhlíková stopa, koľko energie stojí bežné používanie internetu a ktoré činnosti zaťažujú životné prostredie najviac. Osobitnú pozornosť si pritom zaslúžia oblasti, kde spotreba rastie najrýchlejšie a dopad nie je na prvý pohľad vidieť.

Okolo modrého svetla vznikla rada zjednodušení i zbytočných obáv. Modré svetlo pred spaním sa rieši najčastejšie, ale jeho vplyv nie je obmedzený len na zaspávanie. Dajme si veci do súvislostí, oddeľme fakty od mýtov a pozrime sa, kedy má zmysel jeho pôsobenie riešiť a kedy už ide skôr o prehnaný strach.

Ransomware útoky dnes patria medzi najčastejšie kybernetické hrozby a už dávno sa netýkajú len veľkých firiem. Stačí jeden nepozorný klik a môžete prísť o prístup k svojim dátam. Vysvetlíme, čo je ransomware, ako funguje a prečo sa útočníci stále častejšie zameriavajú aj na bežných užívateľov a menšie firmy.

Pripojenie k internetu dnes nie je len otázkou rýchlosti, ale aj dôvery. Siete obsluhujú čoraz viac zariadení, citlivých dát a služieb, ktoré spolu komunikujú prakticky neustále. Práve preto vzniká prístup označovaný ako zero trust, ktorý počíta s tým, že sa nič nepovažuje za bezpečné automaticky. Článok vysvetľuje, prečo tento model vznikol a ako sa nenápadne premieta do bežného fungovania internetu.

Stáva sa, že výdrž batérie klesá rýchlejšie, než by človek čakal, aj keď zariadenie počas dňa nijako zvlášť nezaťažuje. Často nejde o jednu konkrétnu chybu, ale o súčet drobných vplyvov, ktoré sa postupne naskladajú. V článku vysvetľujeme, čo má na výdrž najväčší dopad, kedy dochádza k vybíjaniu batérie v nečinnosti a prečo sa z toho môže stať problém, ktorý vedie k tomu, že telefón nevydrží ani jeden deň.

Online chaty dnes často obsluhuje umelá inteligencia a odpovede na prvý pohľad vyzerajú ako od skutočného človeka. Platí to hlavne u zákazníckej podpory, kde je rýchlosť a plynulosť kľúčová. Pozrieme sa, ako spoznať AI v chate, podľa akých znakov ju môžete odlíšiť od človeka a kde už je hranica rozpoznania veľmi tenká.