Počujete o 5G zo všetkých strán, ale stále si nie ste istí, čo to vlastne je a ako sa líši od 4G? Tento článok vám vysvetlí kľúčové rozdiely medzi 4G a 5G sieťami, od rýchlosti a latencie až po ich vplyv na batériu vášho mobilného zariadenia.

Pojmy 4G a 5G sa v posledných rokoch stali synonymom pre rýchly mobilný internet. V súvislosti s tým sú tiež hnacím motorom technologického pokroku. Zatiaľ čo 4G alebo LTE je už štandardom, 5G prichádza s revolučnými zmenami, ktoré sľubujú posunúť hranice mobilného internetu na úplne novú úroveň. Poďte sa s nami pozrieť, v čom sa obe siete líšia.
Najviditeľnejším a najdiskutovanejším rozdielom medzi 4G a 5G je rýchlosť. Zatiaľ čo 4G siete dosahujú priemernú rýchlosť sťahovania okolo 20 Mbps a rýchlosť nahrávania okolo 10 Mbps, 5G siete sľubujú až desaťnásobné zrýchlenie, s teoretickou maximálnou rýchlosťou sťahovania až 20 Gbps a rýchlosťou nahrávania až 10 Gbps.
V praxi by ste tak mohli stiahnuť celovečerný film vo vysokom rozlíšení počas niekoľkých sekúnd, bleskovo odoslať objemný súbor alebo plynule streamovať aj vo vysokom rozlíšení 4K či 8K.
Ďalším kľúčovým parametrom, ktorý ovplyvňuje plynulosť a odozvu online aplikácií, je latencia, teda oneskorenie medzi odoslaním požiadavky z vášho zariadenia a jeho doručením na server a späť.
Zatiaľ čo u 4G sa latencia pohybuje okolo 50 milisekúnd, 5G siete ju dokážu znížiť až na neuveriteľnú 1 ms, čo sa blíži reakčnej dobe ľudského mozgu. Táto takmer okamžitá odozva otvára dvere novým technológiám, ako je virtuálna realita (VR) a rozšírená realita (AR), autonómne riadenie, telemedicína či online hranie hier.

Svet sa stáva stále viac prepojeným, kvôli čomu sa 4G siete potýkajú s rastúcim počtom pripojených zariadení – inteligentných telefónov, tabletov, notebookov, ale aj inteligentných hodiniek, fitness náramkov, chytrých domácností a ďalších zariadení internetu vecí (IoT).
Preto 5G siete prichádzajú s oveľa väčšou kapacitou a šírkou pásma, ktoré umožnia pripojiť miliardy zariadení, bez toho aby to malo vplyv na rýchlosť a stabilitu siete. Rýchle nasadenie 5G je teda dôležité pre rozvoj internetu vecí, inteligentných miest, priemyslu 4.0 a ďalších inovatívnych technológií, ktoré sa nezaobídu bez spoľahlivého pripojenia.
5G siete využívajú pre prenos dát vyššie frekvenčné pásma než 4G. To im umožňuje dosiahnuť vyššiu rýchlosť a kapacitu, ale zároveň znižuje dosah signálu a schopnosť preniknúť prekážkami, ako sú steny budov alebo stromy.
Pre zaistenie dostatočného pokrytia 5G signálom je teda nutné budovať hustejšiu sieť vysielačov, čo so sebou prináša aj vyššie náklady pre operátorov.
Napriek tomu, že 5G siete pracujú s vyššími frekvenciami a rýchlosťou, sú paradoxne energeticky efektívnejšie ako 4G. Vďaka optimalizácii a novým technológiám dokážu 5G zariadenia pracovať s nižšou spotrebou energie, čo predlžuje ich výdrž na jedno nabitie.

Aj keď je 5G stále vo fáze rozvoja a implementácie, vedci a inžinieri už pracujú na ďalšej generácii mobilnej siete – 6G. Očakáva sa, že 6G prinesie ďalšie radikálne zrýchlenie, s rýchlosťami sťahovania až 1 Tbps a extrémne nízkou latenciou pod 1 ms.
6G sieť by mala byť založená na pokročilých technológiách, ako je umelá inteligencia (AI), strojové učenie (ML) a blockchain, ktoré jej umožnia lepšie sa prispôsobovať potrebám používateľov a optimalizovať využitie sieťových zdrojov.
Medzi kľúčové inovácie, ktoré by 6G mohlo priniesť, patria:
Príchod 6G sietí sa očakáva okolo roku 2030 a sľubuje ďalšiu revolúciu v mobilnom pripojení a technológiách.
V súčasnosti sa musíme uspokojiť so zavedeným 4G a postupne sa rozvíjajúcim 5G. To sľubuje revolúciu v mnohých oblastiach, od online zábavy a komunikácie cez autonómne systémy a inteligentné mestá až po telemedicínu.

Rýchle a stabilné pripojenie je dnes základnou potrebou každej domácnosti. Riešením je optický internet, ktorý funguje inak než bežné káble a prináša používateľom väčšiu spoľahlivosť. Vysvetlíme vám, ako táto technológia funguje v praxi, čo obnáša zavedenie optického kábla do domu a aké zariadenie budete potrebovať, aby všetko bežalo tak, ako má.

Cloudové hranie umožňuje spustiť hry odkiaľkoľvek, bez potreby drahého hardvéru. V článku sa dozviete, ako funguje streamovanie hier, aké výhody a limity prináša a ktoré služby dnes určujú smer. A hlavne: môže naozaj ohroziť klasické konzoly?

Keď do prehliadača napíšete adresu webu, behom okamihu sa načíta správna stránka. Starosť o to má systém DNS, bez ktorého by internet, ako ho poznáme, vôbec neexistoval. V článku sa dozviete, čo je to DNS, ako funguje, aké typy záznamov obsahuje a prečo je dôležité pre rýchlosť aj bezpečnosť pripojenia.

Mozgové mikročipy už umožňujú ovládať počítač len myšlienkami. V článku sa dozviete, ako fungujú, čo priniesli prvým užívateľom a aké sľuby s nimi spájajú vedci aj Elon Musk. Spolu s nádejami však prichádzajú aj otázky o bezpečnosti, etike a o tom, kam nás táto technológia môže zaviesť.

Spotreba dát v mobile niekedy dokáže nemilo prekvapiť. Najviac ich spotrebujú služby na sledovanie videí a počúvanie hudby – koľko dát berie YouTube, Netflix alebo Spotify? A čo ďalšie aplikácie ako sociálne siete, mapy alebo videohovory? Pozrite sa na prehľad najväčších žrútov a zistite, ako mať dáta v mobile pod kontrolou.

Spomaľuje sa vám internet alebo máte podozrenie, že sa na vašu Wi-Fi pripojil niekto cudzí? Poradíme vám, ako zistiť, kto je pripojený na Wi-Fi, a čo urobiť, ak tam nájdete votrelca.