Falošní sledujúci sú ako digitálny doping – rýchla cesta k popularite, ktorá má devastujúce následky. Odhaľte s nami temnú stranu influencer marketingu, kde sa za pár stoviek eur dajú kúpiť tisíce sledovateľov. Aký má tento fenomén dopad na značky, spoločnosť a predovšetkým mladú generáciu?
Sledujete mladú influencerku s pôsobivými 500 000 sledovateľmi na Instagrame. Jej fotky z exotických destinácií žnú tisíce lajkov, značky jej posielajú drahé produkty a platia státisícové sumy za spoluprácu. Lenže je tu háčik – polovica jej sledovateľov sú v skutočnosti boti a falošné účty. Vitajte v temnom svete falošného influencer marketingu, kde nič nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá.
Influencer marketing je na prvý pohľad jednoduchý koncept. Obľúbené osobnosti na sociálnych sieťach propagujú produkty svojim verným sledovateľom, ktorí im dôverujú a inšpirujú sa ich výberom. Značky platia influencerom za to, že svojím autentickým spôsobom predstavia ich produkty publiku. Znie to teda ako win-win situácia pre všetkých zúčastnených.
Realita je však komplikovanejšia. Úspešnosť influencera sa meria niekoľkými kľúčovými metrikami:
A práve tu začína problém. Tieto metriky sa stali natoľko dôležitými, že vytvárajú enormný tlak na influencerov. Tí sú nútení neustále rásť, vykazovať lepšie čísla a konkurovať si navzájom. Preto sa pre mnohých z nich stala pokušením skratka v podobe nákupu falošných sledovateľov.
Značky investujú do influencer marketingu závratné sumy – len v roku 2023 presiahol globálny trh hodnotu 21,1 miliardy dolárov. Honoráre za jediný sponzorovaný príspevok sa u väčších influencerov pohybujú v desiatkach až stovkách tisíc eur. Nie je teda divu, že tento lukratívny biznis priťahuje aj tých, ktorí sú ochotní podvádzať.
Svet falošných sledovateľov je prekvapivo sofistikovaný a delí sa do niekoľkých kategórií. Každá z nich pritom predstavuje iný typ hrozby pre ekosystém sociálnych sietí.
Najjednoduchšia forma falošných sledovateľov sú takzvaní boti. Ide o automatizované účty vytvorené pomocou špeciálnych programov. Typicky majú základné profilové informácie, minimálnu alebo žiadnu aktivitu a často sledujú tisíce účtov. Ich jediným účelom je navýšiť počet sledovateľov.
Organizované skupiny ľudí, často v krajinách s nízkou životnou úrovňou, ktorí za minimálnu mzdu spravujú stovky falošných profilov. Tieto účty sú sofistikovanejšie než boti – občas komentujú, lajkujú a dokonca publikujú vlastný obsah.
Pôvodne skutočné účty, ktoré ich majitelia opustili, ale zostávajú v zozname sledovateľov. Tie tvoria významné percento sledovateľov mnohých influencerov.
Tento biznis sa netýka len sledovateľov. Možno kúpiť prakticky všetko – lajky, komentáre, zhliadnutia stories, dokonca i negatívne komentáre pre poškodenie konkurencie. Najhoršie na tom je, že tento problém sa v priebehu posledných rokov dramaticky zhoršil. S príchodom pokročilých AI technológií sa falošné účty totiž stávajú stále ťažšie rozpoznateľnými od tých skutočných.
Finančné dopady falošných sledovateľov na značky a firmy sú zdrvujúce. Podľa najnovších štúdií spôsobujú značkám ročné straty presahujúce 1,3 miliardy dolárov. Nejde pritom len o priame náklady na spoluprácu s influencermi. Značky prichádzajú o významné čiastky investované do produkcie obsahu a strácajú vzácny čas venovaný plánovaniu kampaní.
V neposlednom rade riskujú poškodenie vlastnej reputácie, keď sa preukáže spolupráca s influencermi využívajúcimi falošných sledovateľov. Paradoxne tento problém vytvára začarovaný kruh. Čím viac sa falošní sledovatelia stávajú bežnou praxou, tým väčší je tlak na ostatných influencerov, aby pre zachovanie konkurencieschopnosti tiež podvádzali.
Každopádne psychologické dopady tohto fenoménu sú možno ešte závažnejšie, najmä pre mladú generáciu. Falošní sledovatelia vytvárajú skreslenú realitu sociálnych sietí, ktorá má devastujúce účinky na psychiku užívateľov.
Mladí ľudia sú konfrontovaní s nerealistickými očakávaniami o úspechu na sociálnych sieťach, čo prehlbuje ich pocity menejcennosti a úzkosti. Vzniká toxická kultúra, kde jediným merítkom úspechu je „byť za každú cenu viditeľný".
Rozpoznanie falošných sledovateľov sa v posledných rokoch stalo takmer umením. Zatiaľ čo predtým ste mohli podozrivé účty jednoducho rozpoznať na prvý pohľad, súčasné sofistikované metódy ich vytvárania vyžadujú dôkladnejšiu analýzu. Napriek tomu existuje niekoľko indikátorov, ktoré vám môžu pomôcť odhaliť falošných sledovateľov.
Prvým varovným signálom je neobvyklý vzorec rastu sledovateľov. Prirodzený rast účtu má obvykle organickú krivku – postupne stúpa a klesá v závislosti od aktivity a kvality obsahu.
Ďalší dôležitý faktor je pomer medzi počtom sledovateľov a mierou engagementu. Zdravý účet má obvykle konzistentnú mieru zapojenia – ak má influencer milión sledovateľov, ale jeho príspevky získavajú len niekoľko stoviek lajkov, niečo nie je v poriadku.
Rovnako podozrivé sú účty, kde engagement prevyšuje bežné štandardy v danom odvetví. Priemerná miera engagementu sa pohybuje medzi 1 až 5 % v závislosti od veľkosti účtu a oblasti pôsobenia. Podozrivé sú tiež účty s lokalizáciou v cudzinách. Je len malá pravdepodobnosť, že by slovenského influencera sledovalo stovky ľudí zo zahraničia.
Zaujímať by vás mala aj kvalita interakcií. Pozrite sa na komentáre pod príspevkami. Skutoční sledovatelia zvyčajne zanechávajú relevantné komentáre vzťahujúce sa k obsahu. Naopak, ak vidíte prevažne všeobecné frázy ako „super foto", „skvelé" alebo emoji bez kontextu, môže ísť o automatizované alebo platené komentáre.
Svet influencer marketingu sa mení. Namiesto honby za tisíckami falošných sledovateľov sa do popredia dostávajú menší, ale praví tvorcovia obsahu. Sociálne siete aj značky si uvedomujú, že jeden úprimný príspevok od dôveryhodného influencera má väčšiu hodnotu než tisíc prázdnych lajkov od botov. Budúcnosť patrí autenticite a pravdivým vzťahom medzi tvorcami a ich sledovateľmi, a to je dobrá správa pre všetkých.
RoboMind je vzdelávací nástroj, ktorý slúži na učenie základov programovania pomocou virtuálneho robota. Využíva pritom jednoduchý programovací jazyk Robo, ktorý je vhodnou voľbou pre začiatočníkov. Študenti sa pomocou neho učia algoritmické myslenie prostredníctvom praktických úloh, ako je navigácia bludiskom či manipulácia s objektmi.
Sam Altman, CEO OpenAI, oznámil, že spoločnosť už vie, ako vytvoriť všeobecnú umelú inteligenciu a smeruje k vývoju superinteligencie. Podľa jeho predpovede by mohla byť realitou už za niekoľko rokov. Napriek tomu, že súčasné AI systémy majú stále významné nedostatky, Altman verí v ich rýchle prekonanie.
Minecraft: Education Edition prepája populárny herný svet s výučbou. Deti môžu objavovať programovanie, spolupracovať pri riešení problémov a učiť sa nové zručnosti v známom prostredí plnom tvorivosti. Ako funguje a hodí sa aj pre menšie deti?
Alice je vzdelávacia platforma, ktorá umožňuje deťom aj študentom preniknúť do sveta programovania prostredníctvom tvorby 3D animácií, interaktívnych príbehov a jednoduchých hier. Hodí sa ako pre školákov, tak aj používateľov na vysokých školách. Čo všetko ponúka a ako funguje?
Americká vláda zahájila vyšetrovanie čínskej spoločnosti TP-Link, ktorá ovláda 65 % trhu s routermi. Dôvodom sú obavy o národnú bezpečnosť po odhalení využitia ich zariadení pri ransomvérových útokoch.
OpenAI zavŕšila svoju vianočnú akciu „12 dní OpenAI“ oznámením revolučného modelu o3 a jeho menšej verzie o3-mini. Nový model sľubuje výrazné zlepšenie v oblasti uvažovania a riešenia komplexných úloh. Zatiaľ bude dostupný iba pre bezpečnostných výskumníkov.