Sam Altman, CEO OpenAI, oznámil, že spoločnosť už vie, ako vytvoriť všeobecnú umelú inteligenciu a smeruje k vývoju superinteligencie. Podľa jeho predpovede by mohla byť realitou už za niekoľko rokov. Napriek tomu, že súčasné AI systémy majú stále významné nedostatky, Altman verí v ich rýchle prekonanie.

Sam Altman, CEO spoločnosti OpenAI, prišiel začiatkom roka 2025 s prekvapivým vyhlásením. Podľa neho už spoločnosť vie, ako vytvoriť všeobecnú umeleckú inteligenciu (AGI) a teraz mieri ešte ďalej – k superinteligencii.
Altman odhaduje, že superinteligentné AI systémy by mohli byť realitou už za niekoľko rokov. Tieto systémy by podľa neho mali urýchliť vedecký výskum a inovácie.
Zaujímavý je pohľad na definíciu AGI podľa dohody medzi OpenAI a Microsoftom. Podľa nej ide o systémy schopné generovať zisk aspoň 100 miliárd dolárov. Keď OpenAI tohoto míľnika dosiahne, Microsoft stratí prístup k jej technológii.
Znepokojujúcim faktom je, že OpenAI sama priznáva, že nemá riešenie pre kontrolu superinteligentnej AI. V čase, keď spoločnosť smeruje k vytvoreniu takto pokročilých systémov, paradoxne rozpustila tímy zamerané na bezpečnosť AI.
Každopádne cez všetky ambiciózne plány majú dnešné AI systémy stále významné nedostatky. Halucinujú, robia základné chyby a ich prevádzka je nákladná. Altman však verí, že tieto prekážky možno rýchlo prekonať. História vývoja AI ale ukazuje, že časové odhady bývajú často príliš optimistické.
Podľa Altmana by už v roku 2025 mohli do pracovného procesu vstúpiť AI agenti – autonómne systémy schopné samostatne plniť určité úlohy. To by mohlo zásadne zmeniť fungovanie firiem a produktivitu práce. Otázkou však zostáva, ako sa spoločnosť na túto zmenu pripraví.

Každodenné online aktivity majú reálnu energetickú stopu, ktorá sa v súčte rýchlo násobí. V článku sa pozrieme na to, čo znamená digitálna uhlíková stopa, koľko energie stojí bežné používanie internetu a ktoré činnosti zaťažujú životné prostredie najviac. Osobitnú pozornosť si pritom zaslúžia oblasti, kde spotreba rastie najrýchlejšie a dopad nie je na prvý pohľad vidieť.

Okolo modrého svetla vznikla rada zjednodušení i zbytočných obáv. Modré svetlo pred spaním sa rieši najčastejšie, ale jeho vplyv nie je obmedzený len na zaspávanie. Dajme si veci do súvislostí, oddeľme fakty od mýtov a pozrime sa, kedy má zmysel jeho pôsobenie riešiť a kedy už ide skôr o prehnaný strach.

Ransomware útoky dnes patria medzi najčastejšie kybernetické hrozby a už dávno sa netýkajú len veľkých firiem. Stačí jeden nepozorný klik a môžete prísť o prístup k svojim dátam. Vysvetlíme, čo je ransomware, ako funguje a prečo sa útočníci stále častejšie zameriavajú aj na bežných užívateľov a menšie firmy.

Pripojenie k internetu dnes nie je len otázkou rýchlosti, ale aj dôvery. Siete obsluhujú čoraz viac zariadení, citlivých dát a služieb, ktoré spolu komunikujú prakticky neustále. Práve preto vzniká prístup označovaný ako zero trust, ktorý počíta s tým, že sa nič nepovažuje za bezpečné automaticky. Článok vysvetľuje, prečo tento model vznikol a ako sa nenápadne premieta do bežného fungovania internetu.

Stáva sa, že výdrž batérie klesá rýchlejšie, než by človek čakal, aj keď zariadenie počas dňa nijako zvlášť nezaťažuje. Často nejde o jednu konkrétnu chybu, ale o súčet drobných vplyvov, ktoré sa postupne naskladajú. V článku vysvetľujeme, čo má na výdrž najväčší dopad, kedy dochádza k vybíjaniu batérie v nečinnosti a prečo sa z toho môže stať problém, ktorý vedie k tomu, že telefón nevydrží ani jeden deň.

Online chaty dnes často obsluhuje umelá inteligencia a odpovede na prvý pohľad vyzerajú ako od skutočného človeka. Platí to hlavne u zákazníckej podpory, kde je rýchlosť a plynulosť kľúčová. Pozrieme sa, ako spoznať AI v chate, podľa akých znakov ju môžete odlíšiť od človeka a kde už je hranica rozpoznania veľmi tenká.