Prečo sú dáta cennejšie ako zlato? Každý klik a lajk je stopou, ktorú firmy ako Google či Meta ťažia a zarábajú na nej. Zistite, ako internetová ekonomika využíva vaše dáta na reklamy, personalizáciu, ale aj manipuláciu.

S nástupom technológií a umelej inteligencie sú dáta cennejšie ako zlato. Každý klik, lajk, zdieľanie alebo vyhľadávanie na internete vytvára stopu, ktorá je pre technologické firmy cennejšia ako akýkoľvek drahý kov. Prečo? Pretože dáta nie sú len informácie – sú to kľúče k vášmu správaniu, preferenciám a dokonca aj budúcim rozhodnutiam. Zistite s nami, ako funguje internetová ekonomika a prečo sú vaše dáta tak cenné.
Každý váš pohyb na internete je ako minca, ktorú dávate firmám. Keď si prezeráte nové tenisky na e-shope, lajkujete fotku na sociálnej sieti alebo zadávate do vyhľadávača, čo vás trápi, generujete dáta. Tieto dáta nie sú len náhodné číslice – sú to útržky informácií o tom, čo máte radi, čo kupujete, kde bývate, s kým sa bavíte, a dokonca aj čo vás rozčuľuje.
Pre technologické firmy, ako sú Google, Meta alebo Amazon, sú tieto dáta ako surovina, ktorú ťažia, spracovávajú, predávajú, a hlavne zarábajú obrovské peniaze. Odhaduje sa, že globálny trh s dátami dosiahol v roku 2024 hodnotu cez 220 miliárd dolárov a očakáva sa, že do roku 2030 narastie na viac ako 1 bilión dolárov.
Na rozdiel od zlata, ktoré je obmedzené a ťaží sa fyzicky, dáta sú takmer nekonečné a ich zber je lacný. Každý z nás produkuje priemerne 1,7 MB dát za sekundu.
Firmy tieto dáta zhromažďujú, analyzujú a využívajú na niekoľko účelov:
Cielená reklama – Keď vidíte reklamu na produkt, ktorý ste si pred chvíľou prezerali, nie je to náhoda. Algoritmy sledujú vaše správanie a podľa toho vám ukazujú reklamy, ktoré majú väčšiu šancu, že na ne kliknete.
Personalizácia služieb – Netflix vie, aké filmy máte radi, Spotify pozná váš hudobný vkus a Amazon vám odporučí produkt, ktorý si s najväčšou pravdepodobnosťou kúpite. To všetko vďaka analýze vašich dát.
Predikcia správania – Dáta pomáhajú firmám predvídať, čo budete robiť ďalej. Napríklad banky môžu podľa vašich nákupných zvyklostí odhadnúť, či ste vhodný kandidát na pôžičku.
Vývoj produktov – Firmy využívajú dáta na to, aby vylepšovali svoje produkty alebo vytvárali nové, ktoré presne zodpovedajú potrebám používateľov.

Zber dát je tichý a väčšinou si ani nevšimnete, že k nemu dochádza.
Medzi najčastejšie spôsoby získavania dát patria:
Cookies a sledovacie pixely – Keď navštívite web, malé súbory zvané cookies sledujú, čo robíte. Sledovacie pixely (neviditeľné obrázky na webe) potom posielajú informácie o vašom správaní späť firmám.
Sociálne siete – Každý lajk, komentár alebo zdieľanie je zaznamenané. Dokonca aj to, ako dlho sa pozeráte na príspevok, môže byť cennou informáciou.
Mobilné aplikácie – Aplikácie majú prístup k vašej GPS, kontaktom, fotkám alebo mikrofónu. Niektoré aplikácie napríklad sledujú, kde ste, aby vám ponúkli lokálne reklamy.
Vyhľadávače a inteligentní asistenti – Každé vyhľadávanie na Googli alebo otázka na Alexu je zaznamenaná a analyzovaná.
Internet vecí (IoT) – Inteligentné hodinky, termostaty alebo dokonca chladničky zhromažďujú dáta o vašom životnom štýle.
Akonáhle firmy získajú vaše dáta, začína tá pravá alchýmia. Pomocou umelej inteligencie a zložitých algoritmov dáta spracovávajú a triedia. Výsledkom sú profily používateľov, ktoré obsahujú stovky až tisíce dátových bodov – od vášho veku a záujmov až po to, či radi nakupujete neskoro večer.
Tieto profily sa potom predávajú inzerentom alebo sa využívajú priamo v rámci firmy na optimalizáciu služieb. Napríklad Meta (vlastník Facebooku a Instagramu) zarába viac ako 90 % svojich príjmov z reklamy, ktorá je založená na dátach používateľov. Google zase generuje väčšinu svojich príjmov vďaka cieleným reklamám vo vyhľadávači a na YouTube.
Aj keď personalizované reklamy môžu byť užitočné, zber dát má aj svoju temnú stránku.
Strata súkromia – Vaše dáta môžu odhaliť veľmi osobné informácie. Napríklad zdravotný stav, politické názory alebo finančnú situáciu.
Manipulácia – Firmy môžu využiť dáta na to, aby ovplyvňovali vaše rozhodnutia. Napríklad počas volieb alebo pri nákupe.
Úniky dát – Hackeri neustále útočia na databázy firiem. V roku 2023 bolo celosvetovo odcudzených viac ako 2,6 miliárd osobných údajov.
Nerovnosť síl – Zatiaľ čo firmy majú o vás obrovské množstvo informácií, vy o nich často neviete takmer nič.
N našťastie nie ste úplne bezmocní. Aj ako laik môžete podniknúť kroky, ktoré obmedzia, koľko dát o vás firmy získajú.
Nástroje ako uBlock Origin alebo Privacy Badger sú skvelým spôsobom, ako obmedziť sledovanie na internete. Tieto blokátory zastavujú cookies a sledovacie pixely, ktoré zhromažďujú informácie o vašom správaní na weboch. Stačí si ich nainštalovať ako rozšírenie do prehliadača, a okamžite získate väčšiu kontrolu nad tým, čo firmy o vás vedia. Navyše môžu zrýchliť načítanie stránok, keďže blokujú aj otravné reklamy.
Väčšina sociálnych sietí a aplikácií má nastavenia súkromia, ktoré vám umožnia obmedziť, aké informácie zdieľate. Pozrite sa do nastavení svojho účtu na platformách ako Facebook, Instagram alebo TikTok a vypnite prístup aplikácií k vášmu mikrofónu, kamere alebo GPS. Tým znížite množstvo dát, ktoré firmy zbierajú, a ochránite svoje osobné informácie pred zneužitím.

Prehliadače ako Tor alebo Brave sú navrhnuté tak, aby maximalizovali vaše súkromie. Tor skrýva vašu IP adresu a smeruje vaše pripojenie cez niekoľko serverov, čo sťažuje sledovanie. Brave naopak automaticky blokuje reklamy a trackery a ponúka rýchlejšie prehliadanie. Používaním týchto prehliadačov môžete výrazne znížiť stopu, ktorú za sebou na internete zanechávate.
Vieme, že čítanie podmienok použitia môže byť nudné a často sa zdajú byť napísané tak, aby ich nikto nečítal. Napriek tomu je užitočné aspoň letmo prejsť, čo firmy s vašimi dátami robia. Hľadajte informácie o tom, aké údaje zhromažďujú, s kým ich zdieľajú a ako ich využívajú. Ak vám niečo nevyhovuje, zvážte, či danú službu naozaj potrebujete, alebo hľadajte alternatívy s lepšími podmienkami.
Aplikácie ako Signal alebo ProtonMail používajú end-to-end šifrovanie, čo znamená, že vaše správy a e-maily sú čitateľné len pre vás a príjemcu. Na rozdiel od bežných služieb, ako je WhatsApp alebo Gmail, kde môžu firmy teoreticky pristupovať k vašim dátam, šifrované služby zabezpečujú vyššiu úroveň bezpečnosti.
Internetová ekonomika sa neustále vyvíja a s ňou aj spôsoby, ako firmy zbierajú a využívajú dáta. Umelá inteligencia sa stáva ešte sofistikovanejšou, čo znamená, že firmy budú schopné predvídať vaše správanie s ešte väčšou presnosťou.
Na druhej strane sa zvyšuje povedomie o ochrane súkromia a regulácie ako GDPR v Európe alebo CCPA v Kalifornii nútia firmy byť transparentnejšími.
Preto je dôležité si uvedomiť, že dáta sú a budú palivom digitálneho sveta. Aj keď sa môže zdať, že zlato je cenné, pretože je hmatateľné, dáta majú hodnotu, pretože sú neviditeľné a všadeprítomné. Každý z nás je súčasťou tejto dátovej ekonomiky – či sa nám to páči, alebo nie.

Spomaľuje sa vám internet alebo máte podozrenie, že sa na vašu Wi-Fi pripojil niekto cudzí? Poradíme vám, ako zistiť, kto je pripojený na Wi-Fi, a čo urobiť, ak tam nájdete votrelca.

Umelá inteligencia vie písať články, analyzovať dáta aj generovať videá. Napriek tomu existujú zručnosti a profesie, ktoré táto technológia nahradiť (zatiaľ) nedokáže. V článku sa pozrieme na to, kde má človek stále navrch, prečo AI potrebuje ľudský dohľad a aké schopnosti bude v digitálnom svete čím ďalej cennejšie rozvíjať.

Stáva sa vám, že sa video zasekáva alebo hra laguje, aj keď platíte „rýchly internet“? Možno jednoducho nemáte ten správny pre to, čo doma robíte. Akú rýchlosť internetu potrebujete na sledovanie TV, streamovanie filmov, prácu z domu alebo online hranie? V článku nájdete jasné porovnanie.

Phishingové útoky dnes často pôsobia dôveryhodne a presvedčivo. Vďaka umelej inteligencii znejú osobne, napodobňujú známe firmy a zachytiť ich nemusí byť jednoduché. V článku sa dozviete, ako moderný phishing funguje, prečo si naň dávať pozor a ako sa pred ním môžete efektívne chrániť.

Zabudnuté heslá, recyklované kombinácie a strach z úniku dát. Tradičné prihlasovanie má svoje slabé miesta. Nový spôsob overovania identity, tzv. passkeys, to chce zmeniť. Bez nutnosti si čokoľvek pamätať a s dôrazom na bezpečnosť. Ako fungujú, kto ich už dnes používa a prečo sa stávajú novým štandardom?

Poznáte edge computing? Ide o spôsob spracovania dát, ktorý presúva výpočtový výkon bližšie k zdroju dát. Zásadne tak znižuje oneskorenie a umožňuje rýchlejšie rozhodovanie v reálnom čase. Táto technológia sa stáva kľúčovou pre IoT, autonómne vozidlá či inteligentné mestá a postupne mení podobu internetu tak, ako ho poznáme. Čo všetko edge computing znamená a ako ovplyvní našu budúcnosť?