Spoločnosť OpenAI predstavila novú radu modelov umelej inteligencie s názvom o1, ktoré sľubujú revolúciu v oblasti komplexného myslenia a riešenia problémov. Modely o1 vynikajú v odboroch, ako je veda, programovanie a matematika, kde dosahujú porovnateľné výsledky s doktorandmi. OpenAI sa zamerala aj na bezpečnosť a vyvinula nový prístup k tréningu, ktorý bráni zneužitiu AI.

Umelá inteligencia sa stále viac približuje ľudskému mysleniu. Dôkazom je aj najnovší počin spoločnosti OpenAI – rada modelov umelej inteligencie s názvom o1. Modely sľubujú revolúciu v oblasti komplexného myslenia a riešenia problémov, a to v oblastiach, ako je veda, programovanie aj matematika.
Na rozdiel od predchádzajúcich modelov je o1 navrhnutá tak, aby pred samotnou odpoveďou venovala viac času analýze a premýšľaniu. Vďaka tomu dokáže riešiť zložitejšie úlohy, a prekonávať tak limity, na ktoré narážali staršie AI systémy.
Testy preukázali, že o1 dosahuje porovnateľné výsledky s doktorandmi v náročných úlohách z fyziky, chémie a biológie.
Nezaostáva ani v matematike a programovaní – v kvalifikačnej skúške pre Medzinárodnú matematickú olympiádu (IMO) vyriešil model o1 správne 83 % problémov, kým GPT-4o iba 13 %. V programovaní sa potom v súťažiach Codeforces umiestnil v 89. percentile.
Spoločnosť OpenAI si je vedomá rizík spojených s čoraz vyvinutejšou umelou inteligenciou. Preto vyvinula nový prístup k bezpečnostnému tréningu, ktorý využíva schopnosti uvažovania modelu o1 k dodržiavaniu bezpečnostných pokynov.
Modely o1 sú už teraz dostupné v ChatGPT Plus a Team a čoskoro sa dočkajú aj užívatelia ChatGPT Enterprise a Edu. Vývojári s prístupom k API (úroveň 5) môžu s modelmi o1-preview a o1-mini experimentovať už dnes.
Spoločnosť plánuje modely o1 ďalej zdokonaľovať a rozširovať ich funkcionalitu o prechádzanie webu, nahrávanie súborov a obrázkov a ďalšie užitočné funkcie.

Myslíte si, že vás anonymný režim na internete skryje pred všetkými? V skutočnosti funguje trochu inak. Vysvetlíme, čo skutočne robí, kedy má zmysel ho používať, kto môže vašu aktivitu stále vidieť a tiež či možno v anonymnom režime dohľadať históriu.

AI dokáže počas pár sekúnd odpovedať takmer na akúkoľvek otázku. Niekedy ale sebavedome uvedie aj informáciu, ktorá nie je pravdivá. Prečo sa to deje a čo sú takzvané AI halucinácie? V článku si vysvetlíme, ako veľké jazykové modely fungujú, prečo niekedy vytvárajú nepravdivé odpovede a ako sa vývojári snažia tento problém postupne obmedziť.

Za každým načítaným videom, fotografií alebo webovou stránkou stojí technológia zvaná CDN. Využívajú ju streamovacie služby, sociálne siete i bežné weby, napriek tomu o nej mnoho ľudí nikdy nepočulo. V článku si vysvetlíme, čo táto skratka znamená, ako funguje, prečo sa obsah internetu ukladá na rôznych miestach sveta a prečo sa bez nej dnešný internet len ťažko zaobíde.

Keď sa hovorí o dedičstve, väčšina ľudí si predstaví dom, auto alebo peniaze na účte. Lenže po sebe zanechávame aj tisíce fotiek, e-maily, účty na sociálnych sieťach alebo dáta uložené v cloude. Čo sa s nimi stane po smrti a kto k nim získa prístup? V článku sa pozrieme na to, ako funguje digitálne dedičstvo, prečo môžu mať pozostalí s dátami problémy a ako si v online stope urobiť poriadok už dnes.

Predstava, že internet prúdi hlavne vzduchom, je mýtus. Celý technologický svet je závislý na ťažkom hardvéri v morském piesku. V článku preberieme technológiu podmorských káblov. Dozviete sa, ako fungujú optické vlákna, čo znamená ich pokládka z lodí a ako sa z hlbín oceánov stalo geopolitické bojisko.

Koľko peňazí mesačne odchádza z vášho účtu za online služby? Model trvalých platieb ľudí často vyčerpáva, pretože z peňaženky miznú desiatky drobných súm, ktoré sa postupne nazbierajú v nečakane vysoké sumy. V texte sa oprieme o čerstvé dáta z roku 2026, ukážeme si priepastný rozdiel medzi našimi odhadmi a realitou a ponúkneme štyri konkrétne kroky, ako mať svoje výdavky o niečo viac pod kontrolou.