Google sa spojil s Kairos Power a plánuje poháňať svoje dátové centrá malými modulárnymi reaktormi. Cieľom je zabezpečiť 500 MW bezemisnej energie do roku 2030. Ambiciózny plán však čelí technickým aj spoločenským výzvam.

V čase, keď sa energetické nároky dátových centier a umelej inteligencie prudko zvyšujú, hľadajú technologickí giganti alternatívne zdroje energie. Google sa rozhodol pre odvážny krok a uzavrel dohodu so startupom Kairos Power o výstavbe siedmich malých modulárnych reaktorov, ktoré by mali poháňať jeho dátové centrá. Krok sľubuje pridať do siete zhruba 500 megawattov bezemisnej elektriny.
Spolupráca Googlu s Kairos Power nie je ojedinelá. Aj ďalšie technologické firmy, ako Microsoft a Amazon, sa obracajú k jadrovej energii. Microsoft sa dohodol so spoločnosťou Constellation Energy na restartovaní reaktora v Three Mile Island.
Naopak, Amazon plánuje vybudovať hyperscale dátové centrum priamo napojené na jadrovú elektráreň v Pensylvánii. Jadrová energia je tak stále viac vnímaná ako spoľahlivý a bezemisný zdroj pre energeticky náročné dátové centrá.
Kairos Power patrí k novej generácii startupov, ktoré sa zameriavajú na malé modulárne reaktory (SMR). Reaktory sľubujú nižšie náklady a rýchlejšiu výstavbu oproti tradičným jadrovým elektrárňam.
Kairos ide ešte o krok ďalej a používa na chladenie reaktora namiesto vody roztavené soli fluoridu lítneho a beryllnatého. Inovatívny prístup síce získal schválenie od regulačných orgánov, ale zároveň predstavuje technologickú výzvu.
Ekonomická stránka SMR zatiaľ nebola v praxi overená a použitie roztavených solí predstavuje odklon od desiatok rokov skúseností s vodou chladenými reaktormi. Nezanedbateľnou prekážkou je aj verejná mienka.
Hoci podpora jadrovej energie rastie, stále existuje značná časť populácie, ktorá sa stavia proti jej využívaniu. Google očakáva, že nové elektrárne budú v prevádzke do konca dekády. Kairos Power pôvodne plánoval spustenie komerčnej prevádzky až na začiatok 30. rokov, takže termín 2030 sa zdá byť ambiciózny.
Navyše sa Kairos ocitá v závode s fúznymi startupmi, ktoré sa tiež snažia spustiť komerčné elektrárne do roku 2035. Či sa Googlu a Kairos Power podarí prekonať tieto prekážky a uskutočniť svoju víziu jadrovo poháňaných dátových centier, ukáže až čas.

Keď do prehliadača napíšete adresu webu, behom okamihu sa načíta správna stránka. Starosť o to má systém DNS, bez ktorého by internet, ako ho poznáme, vôbec neexistoval. V článku sa dozviete, čo je to DNS, ako funguje, aké typy záznamov obsahuje a prečo je dôležité pre rýchlosť aj bezpečnosť pripojenia.

Mozgové mikročipy už umožňujú ovládať počítač len myšlienkami. V článku sa dozviete, ako fungujú, čo priniesli prvým užívateľom a aké sľuby s nimi spájajú vedci aj Elon Musk. Spolu s nádejami však prichádzajú aj otázky o bezpečnosti, etike a o tom, kam nás táto technológia môže zaviesť.

Spotreba dát v mobile niekedy dokáže nemilo prekvapiť. Najviac ich spotrebujú služby na sledovanie videí a počúvanie hudby – koľko dát berie YouTube, Netflix alebo Spotify? A čo ďalšie aplikácie ako sociálne siete, mapy alebo videohovory? Pozrite sa na prehľad najväčších žrútov a zistite, ako mať dáta v mobile pod kontrolou.

Spomaľuje sa vám internet alebo máte podozrenie, že sa na vašu Wi-Fi pripojil niekto cudzí? Poradíme vám, ako zistiť, kto je pripojený na Wi-Fi, a čo urobiť, ak tam nájdete votrelca.

Umelá inteligencia vie písať články, analyzovať dáta aj generovať videá. Napriek tomu existujú zručnosti a profesie, ktoré táto technológia nahradiť (zatiaľ) nedokáže. V článku sa pozrieme na to, kde má človek stále navrch, prečo AI potrebuje ľudský dohľad a aké schopnosti bude v digitálnom svete čím ďalej cennejšie rozvíjať.

Stáva sa vám, že sa video zasekáva alebo hra laguje, aj keď platíte „rýchly internet“? Možno jednoducho nemáte ten správny pre to, čo doma robíte. Akú rýchlosť internetu potrebujete na sledovanie TV, streamovanie filmov, prácu z domu alebo online hranie? V článku nájdete jasné porovnanie.