Internet berieme ako samozrejmosť, ale čo sa skrýva za jeho fungovaním? Odhaľte tajomstvo IP adresy, vášho unikátneho odtlačku v digitálnom svete. Zistite, ako IP adresa umožňuje komunikáciu medzi zariadeniami a čo znamenajú skratky IPv4 a IPv6.
V dnešnej dobe internetu je ľahké brať online svet ako samozrejmosť. Klikneme na odkaz a behom okamihu sa nám zobrazí webová stránka, video alebo správa od kamaráta. Málokto sa ale zamýšľa nad tým, čo sa deje v pozadí. Odpoveď skrýva okrem iného aj pre niektorých tajomná IP adresa. Čo to je a ako funguje?
IP adresa (skratka pre Internet Protocol Address) je v podstate unikátne identifikačné číslo, ktoré je priradené každému zariadeniu pripojenému k internetovej sieti. Môžete si ju predstaviť ako unikátnu adresu vášho domu, vďaka ktorej vám poštár doručí list.
V tomto prípade ale IP adresa umožňuje počítačom a serverom po celom svete vzájomne komunikovať a posielať si dáta.
Existujú dva hlavné typy IP adries, a to IPv4 a IPv6. Staršia a rozšírenejšia verzia IPv4 sa skladá zo štyroch číselných blokov oddelených bodkami, kde každé číslo nadobúda hodnoty od 0 do 255. Typická IPv4 adresa teda vyzerá napríklad takto 192.168.1.100.
Nový štandard IPv6 bol zavedený kvôli nedostatku dostupných adries IPv4. Adresy IPv6 sú dlhšie a komplexnejšie, skladajú sa z ôsmich skupín hexadecimálnych čísel oddelených dvojbodkami (napr. 2001:0db8:85a3:0000:0000:8a2e:0370:7334).
Keď zadáte do prehliadača webovú adresu (napr. www.google.com), váš počítač najprv kontaktuje DNS server (Domain Name System), ktorý funguje ako akýsi telefónny zoznam internetu.
DNS server preloží doménové meno (google.com) na odpovedajúcu IP adresu serveru, kde je webová stránka umiestnená.
Následne váš počítač odošle požiadavku na túto IP adresu a server na ňu odpovie zaslaním požadovaných dát, teda webovej stránky Google, na IP adresu vášho počítača. Celý proces prebieha v rozmedzí milisekúnd a vy si tak môžete užívať ničím nerušené surfovanie po internete.
V IT svete sa rozlišuje medzi verejnými a privátnymi IP adresami. Verejnú IP adresu vám pridelí váš poskytovateľ internetového pripojenia a je viditeľná pre celý internet.
Naopak privátnu IP adresu používate v rámci vašej domácej siete a slúži na identifikáciu jednotlivých zariadení (počítač, telefón, tlačiareň). Router, ktorý prepája vašu domácu sieť s internetom, potom funguje ako sprostredkovateľ a prekladá komunikáciu medzi verejnou a privátnou IP adresou.
Hoci je IP adresa nevyhnutná pre fungovanie internetu, existujú situácie, kedy môžete chcieť svoju identitu online chrániť a svoju IP adresu skryť. Našťastie existuje niekoľko spôsobov, ako na to.
Jednou z možností je použitie VPN (virtuálna privátna sieť). VPN vytvára šifrované spojenie medzi vaším zariadením a VPN serverom. Celý váš internetový prevádzke potom prechádza cez tento server a vaša skutočná IP adresa je nahradená IP adresou VPN servera.
Vďaka tomu je pre webové stránky a služby, ktoré navštevujete, ťažšie zistiť vašu skutočnú polohu a identitu. Ďalšou možnosťou je využitie proxy servera. Podobne ako VPN aj proxy server funguje ako sprostredkovateľ medzi vaším zariadením a internetom.
Proxy server ale nešifruje váš prevádzku, takže je menej bezpečný než VPN. Napriek tomu aj proxy server dokáže skryť vašu skutočnú IP adresu a zobraziť webovej stránke IP adresu proxy servera.
IP adresa je základný stavebný kameň fungovania internetu. Vďaka nej sa môžu miliardy zariadení po celom svete vzájomne prepojiť a komunikovať. Hoci sa jedná o pomerne technický koncept, pochopenie základných princípov fungovania IP adresy vám môže pomôcť lepšie porozumieť tomu, ako internet funguje a ako môžete chrániť svoje súkromie.
Programovanie nie je len o písaní kódu, je to cesta k rozvoju logického myslenia a kreativity. Objavte, ako môžete deťom predstaviť svet programovania zábavnou formou, od jednoduchých blokových jazykov až po skutočné kódovanie.
Falošní sledujúci sú ako digitálny doping – rýchla cesta k popularite, ktorá má devastujúce následky. Odhaľte s nami temnú stranu influencer marketingu, kde sa za pár stoviek eur dajú kúpiť tisíce sledovateľov. Aký má tento fenomén dopad na značky, spoločnosť a predovšetkým mladú generáciu?
OpenAI investuje milión dolárov do výskumu na Duke University, ktorý má za cieľ vyvinúť algoritmy predpovedajúce ľudské morálne úsudky. Výskumný tím už skôr vytvoril AI systém pre rozhodovanie o transplantáciách. Súčasné AI systémy však fungujú iba na štatistickej báze a postrádajú skutočné pochopenie etiky. Navyše, rôzne AI systémy zastávajú odlišné filozofické postoje k morálke.
AI chatbot Grok od xAI, predtým dostupný len platiacim používateľom X, sa otvára širokej verejnosti. Bezplatná verzia prichádza s obmedzeným počtom otázok, ale aj tak ponúka prístup k výkonným funkciám, ako je generovanie a porozumenie obrázkov. Znamená to novú éru v dostupnosti umelej inteligencie?
Chcete vedieť, čo nás čaká v roku 2050? Zabudnite na lietajúce autá, skutočná revolúcia sa odohrá online. Umelá inteligencia nám bude radiť, čo si obliecť, inteligentné domy sa postarajú o nákup a vo virtuálnej realite si skočíme na kávu s kamarátom z druhého konca sveta.
Nedostatok výpočtového výkonu brzdí rozvoj umelej inteligencie. OpenAI sa potýka s problémami pri vývoji nových produktov, ako je vylepšený ChatGPT s vizuálnym rozpoznávaním a nové verzie DALL-E a Sora. Rastúca zložitosť AI modelov vyžaduje enormnú výpočtovú kapacitu, čo spomaľuje inovácie a uvádzanie nových funkcií na trh.