Čipy pod kožou aj v hlave. Budúcnosť je bližšie, ako si myslíme

Čipy v hlave zneli ešte donedávna ako nápad z vedecko-fantastických románov. Lenže dnes už je to realita. Prví užívatelia s mozgovými mikročipmi dokážu ovládať kurzor alebo hrať šachy len pomocou myšlienok. Ľudia s ochrnutím sa vďaka nim môžu znovu zapájať do činností, ktoré pre nich boli predtým nemožné, od surfovania po internete až po streamovanie alebo 3D modelovanie. Zároveň sa rozširuje aj využívanie mikročipov pod kožou, vďaka ktorým si ľudia otvárajú dvere alebo platia za nákupy bez karty a mobilu.

Za technológiami stojí Neuralink Elona Muska, ale aj ďalšie firmy, ktoré sa predbiehajú v tom, kto posunie prepojenie človeka a počítača o krok ďalej. Zatiaľ čo jedni hovoria o šanci vrátiť zrak nevidiacim či umožniť ochrnutým znovu chodiť, iní varujú pred etickými otázkami a bezpečnostnými rizikami. Je to začiatok novej éry, alebo len ďalšia technologická slepá ulička? V článku sa pozrieme, ako mikročipy fungujú, čo zmenili v životoch prvých ľudí a kam sa môžu posunúť v nasledujúcich rokoch.

Ako mikročip funguje?

Mozgové mikročipy stojí na zdanlivo jednoduchom, ale technicky zložitejšom princípe. Elektródy implantované do mozgu zachytávajú nervovú aktivitu v oblastiach spojených s pohybom. Keď si užívateľ predstaví pohyb prsta alebo ruky, vznikne v mozgu charakteristický vzor elektrických signálov. Čip tento vzor zaznamená, premení do digitálnej podoby a bezdrôtovo ho pošle do počítača.

Počítač potom interpretuje signál podobne, ako by prišiel z klávesnice alebo myši – napríklad posunie kurzor, napíše písmeno alebo vykoná kliknutie. Zatiaľ to nie je stopercentne presné a vyžaduje to tréning, ale aj tak táto technológia umožňuje ľuďom s ochrnutím pracovať s počítačom len pomocou myšlienok.

Samotné zariadenie sa skladá nielen z elektród, ale aj z miniatúrneho čipu, batérie a vysielača. Neoddeliteľnou súčasťou je softvér, ktorý sa prispôsobuje individuálnym vzorcom mozgové aktivity a postupne zlepšuje presnosť ovládania.

Je dôležité odlíšiť tieto implantáty od čipov pod kožou, ktoré fungujú úplne inak. Podkožné RFID alebo NFC čipy nepracujú s mozgovou aktivitou, ale slúžia na jednoduché úkony, ako je odomykanie dverí alebo bezkontaktné platby. Sú lacnejšie a bežne dostupné, ale s možnosťami mozgových implantátov sa porovnávať nedajú.

Život s mikročipom: prvý pacienti

Prvým človekom s implantátom od Neuralinku sa stal Nolad Arbaugh, ktorý je od roku 2016 kvadruplégikom po nehode pri potápaní. Pred zákrokom mohol tablet ovládať len pomocou špeciálnej tyčinky v ústach, čo bolo zdĺhavé a vyčerpávajúce. Po implantácii čipu dokázal mozgom posúvať kurzor na obrazovke, hrať šachy alebo surfovať po internete. „Môžem znovu študovať a chcem sa vrátiť do školy,“ opísal Arbaugh svoje skúsenosti.

Postupne sa ale objavili komplikácie – časť jemných vlákien, ktoré prepájajú čip s mozgovou tkanivou, sa začala odpájať. Napriek tomu Arbaugh implantát ďalej využíva a zvláda ovládať počítač bez asistencie druhých.

V rokoch 2024 a 2025 pribudli ďalší dvaja pacienti, známi pod menami Alex a Brad. Alex, ochrnutý od krku dole, sa s implantátom vrátil k práci v grafických programoch a 3D modelovaní. Brad, trpiaci pokročilým štádiom ALS, získal vďaka čipu možnosť znovu komunikovať aj mimo domáce prostredie.

Podľa Neuralinku využívajú prví traja účastníci svoje implantáty v priemere viac ako šesť hodín denne a hlásia výrazné zlepšenie kvality života. Zatiaľ ide o priekopníkov v experimentálnej štúdii, ale ich skúsenosti ukazujú, ako zásadne môže technológia zmeniť každodenný život ľudí s ťažkým pohybovým obmedzením.

Čo mikročipy sľubujú do budúcna?

Spoločnosť Neuralink aj ďalšie výskumné tímy vidia v mozgových implantátoch obrovský potenciál. Do budúcnosti sa počíta s tým, že technológia umožní vrátiť zrak nevidiacim, pomôcť ochrnutým znovu chodiť alebo ovládať robotické protézy. Musk tiež hovorí o možnosti liečiť psychické poruchy, ako sú depresie, schizofrénia alebo autizmus, a o využití pri obezite či epilepsii.

Súčasťou vízií je aj prepojenie ľudského mozgu s umelou inteligenciou a schopnosť prenášať myšlienky priamo medzi ľuďmi. Musk si predstavuje, že podobné zákroky by sa v budúcnosti mohli vykonávať na bežných klinikách a implantáty by využívali nielen ľudia s vážnym postihnutím, ale aj zdraví užívatelia.

Otázky, na ktoré zatiaľ nemáme odpoveď

Aj keď prvé úspešné implantácie ukázali obrovský potenciál, zostáva pred nami rada nejasností. Veda je ešte len na začiatku a nikto dnes nedokáže s istotou povedať, aké budú dlhodobé dopady tejto technológie. Zatiaľ čo pacienti môžu získať nové možnosti pohybu alebo komunikácie, lekári zároveň upozorňujú, že životnosť samotného zariadenia aj reakcie mozgu na cudzie materiály sú veľkou neznámou. Elektródy a jemné vlákna môžu časom degradovať alebo sa posunúť, čo by mohlo viesť k nutnosti opakovaných zákrokov a s nimi spojených rizík.

Ešte zásadnejšie otázky sa týkajú ochrany dát. Nervové signály, ktoré čip zachytáva, sú nesmierne citlivé. Môžu napovedať, ako človek reaguje, čo zamýšľa urobiť alebo ako sa cíti. Práve preto sa začína hovoriť o potrebe nových „neuropráv“, ktoré by chránili mentálne súkromie podobne, ako dnes GDPR chráni naše digitálne dáta. Lenže ako bude taká ochrana v praxi vyzerať, kto k mozgovým dátam smie mať prístup a či sa ich vôbec podarí udržať v bezpečí, to sú otázky, na ktoré zatiaľ nemáme jasnú odpoveď.

Do hry vstupujú aj psychologické dopady. Niektorí pacienti opisujú implantát ako súčasť vlastnej identity, takmer ako nový orgán. Ak by o neho prišli, mohlo by to zásadne ovplyvniť ich vnímanie seba samých aj duševnú stabilitu. Rovnako tak nie je jasné, ako sa zmení náš vzťah k sebe samým, ak časť našich schopností bude sprostredkovávať technológia.

A nakoniec je tu širšia etická a spoločenská rovina. Zatiaľ čo použitie u ľudí s postihnutím vyvoláva skôr podporu, otázka nasadenia u zdravých je oveľa kontroverznejšia. Ak by si čipy mohli dovoliť len tí najbohatší, mohlo by to viesť k novej forme nerovnosti – rozdeleniu spoločnosti na tých, ktorí majú prístup k „vylepšeným“ schopnostiam, a tých, ktorí zostanú bez nich. Čo to urobí s rovnováhou spoločnosti a s naším chápaním ľudskosti, je zatiaľ otvorená otázka.

Len začíname písať prvú kapitolu

Keď Elon Musk založil Neuralink, pritiahol k mozgovým čipom nebývalú pozornosť. Jeho projekt sa stal symbolom odvahy aj kontroverzie, od prvých testov na zvieratách až po implantáciu do mozgu prvého človeka. Musk ale nie je jediný, kto v tejto oblasti hrá významnú rolu. Firmy ako Synchron, Blackrock Neurotech alebo Precision Neuroscience pracujú na vlastných riešeniach a často volia menej invazívny prístup, ktorý má byť bezpečnejší a dostupnejší. Vedecké tímy po celom svete skúmajú, ako zlepšiť komunikáciu medzi mozgom a strojom, ako predĺžiť životnosť implantátov a ako zaistiť, aby technológia slúžila ľuďom a nie naopak.

Predstava, že by sa mozgové čipy stali rovnako bežné ako dnešné chytré telefóny, je zatiaľ vzdialená. Každý nový krok je skôr opatrným experimentom než samozrejmosťou. Napriek tomu už dnes vidíme, že sa otvára nová éra, v ktorej sa biológia a technológia prelínajú spôsobom, ktorý si ešte pred pár rokmi nikto nevedel predstaviť.

To, čo teraz sledujeme, nie sú hotové príbehy, ale prvé vety úvodu. Len začíname písať prvú kapitolu a aký bude jej obsah, ukáže až budúcnosť.