Nedostatok výpočtového výkonu brzdí rozvoj umelej inteligencie. OpenAI sa potýka s problémami pri vývoji nových produktov, ako je vylepšený ChatGPT s vizuálnym rozpoznávaním a nové verzie DALL-E a Sora. Rastúca zložitosť AI modelov vyžaduje enormnú výpočtovú kapacitu, čo spomaľuje inovácie a uvádzanie nových funkcií na trh.

Obľuba umelej inteligencie rastie a preniká do stále viac oblastí nášho života. Avšak i cez rýchly pokrok sa zdá, že i tento technologický zázrak naráža na svoje limity. Nedostatok výpočtového výkonu sa stáva brzdou a bráni vývojárom v rozvoji nových nástrojov.
Trénovanie a prevádzkovanie komplexných modelov umelej inteligencie vyžaduje enormný výpočtový výkon. S rastúcou zložitosťou týchto modelov, ktoré sú schopné generovať stále realistickejšie texty, obrázky a videá, rastie aj spotreba výkonných počítačov a špecializovaného hardvéru.
OpenAI, jeden z lídrov v oblasti AI, sa otvorene priznal, že nedostatok výpočtového výkonu je jedným z hlavných faktorov, ktoré spomaľujú vývoj a uvádzanie nových produktov. Pôvodne sľubované vylepšenie konverzačnej funkcie ChatGPT o vizuálne rozpoznávanie, nazvané Advanced Voice Mode, sa tak odkladá na neurčito.
Ani vývoj ďalších produktov OpenAI, ako je generátor obrázkov DALL-E a generátor videa Sora, neprebieha bez problémov. Spoločnosť zatiaľ neoznámila žiadny termín vydania novej verzie DALL-E. Sora, ktorá čelí technickým problémom a konkurencii zo strany iných systémov, je tiež oneskorená.
Dôvodom je opäť nedostatok výpočtového výkonu a potreba ďalšieho vylepšovania modelov. OpenAI už plánuje stavbu ďalších dátových centier, ale i tu naráža na problémy. Okrem nedostatku financií hrá vo vývoji úlohu aj ekológia. Vedci totiž stále viac poukazujú na to, že umelá inteligencia významnou časťou prispieva k rastu uhlíkovej stopy.

AI dokáže počas pár sekúnd odpovedať takmer na akúkoľvek otázku. Niekedy ale sebavedome uvedie aj informáciu, ktorá nie je pravdivá. Prečo sa to deje a čo sú takzvané AI halucinácie? V článku si vysvetlíme, ako veľké jazykové modely fungujú, prečo niekedy vytvárajú nepravdivé odpovede a ako sa vývojári snažia tento problém postupne obmedziť.

Za každým načítaným videom, fotografií alebo webovou stránkou stojí technológia zvaná CDN. Využívajú ju streamovacie služby, sociálne siete i bežné weby, napriek tomu o nej mnoho ľudí nikdy nepočulo. V článku si vysvetlíme, čo táto skratka znamená, ako funguje, prečo sa obsah internetu ukladá na rôznych miestach sveta a prečo sa bez nej dnešný internet len ťažko zaobíde.

Keď sa hovorí o dedičstve, väčšina ľudí si predstaví dom, auto alebo peniaze na účte. Lenže po sebe zanechávame aj tisíce fotiek, e-maily, účty na sociálnych sieťach alebo dáta uložené v cloude. Čo sa s nimi stane po smrti a kto k nim získa prístup? V článku sa pozrieme na to, ako funguje digitálne dedičstvo, prečo môžu mať pozostalí s dátami problémy a ako si v online stope urobiť poriadok už dnes.

Predstava, že internet prúdi hlavne vzduchom, je mýtus. Celý technologický svet je závislý na ťažkom hardvéri v morském piesku. V článku preberieme technológiu podmorských káblov. Dozviete sa, ako fungujú optické vlákna, čo znamená ich pokládka z lodí a ako sa z hlbín oceánov stalo geopolitické bojisko.

Koľko peňazí mesačne odchádza z vášho účtu za online služby? Model trvalých platieb ľudí často vyčerpáva, pretože z peňaženky miznú desiatky drobných súm, ktoré sa postupne nazbierajú v nečakane vysoké sumy. V texte sa oprieme o čerstvé dáta z roku 2026, ukážeme si priepastný rozdiel medzi našimi odhadmi a realitou a ponúkneme štyri konkrétne kroky, ako mať svoje výdavky o niečo viac pod kontrolou.

Máte na poschodí alebo v spálni „mŕtvu zónu“, kam Wi-Fi nedosiahne, a vŕtanie do stien neprichádza do úvahy? Zistite, ako využiť elektrické rozvody, ktoré už v stenách máte, na prenos internetu po elektrickej sieti. V článku vám ukážeme, ako funguje moderný powerline adaptér, prečo si poradí so 4K streamovaním aj hrami a na čo si dať pozor pri starších hliníkových rozvodoch.